Archiv odkaz Blog odkaz chat odkaz

Nacházíme se v období hlubokého středověku, v období 13 .století n.l. Vešel jsi právě do državy zvané Ingwirth Hold rozkládající se na západním pobřeží ostrova Irsko. Království se nachází v nelehkém období po převratu. Starý král byl odstraněn a nastávají nové pořádky. Na trůnu stanula jeho mladá vdova Jasmine O'Ravenheart, po boku s temným rytířem Marcusem. Královna vládne pevnou ale láskyplnou rukou se snahou o stabilitu a udržení pořádku. Proslýchá se, že ale uzavřela temnou smlouvu s Temným rytířem a dokonce, že to byla ona kdo starého krále nechal zabít...(čtěte dále)

***NOVÉ ZPRÁVY PRO LID***

Niccolo di Lorenzo de Barozzi

Nick: Deucalion


https://ingwirth-hold.blogspot.com/2018/07/niccolo-di-lorenzo-de-barozzi.html




1. Jméno a příjmení

Niccolo di Lorenzo de Barozzi

2. Rasa

Člověk

3. Věk

25 let

4. Pohlaví

muž

5. Kasta a povolání

Šlechta v exilu

6. Povaha, vzhled a záliby

   Niccolo je typickým predstaviteľom svojej spoločenskej vrstvy, avšak našli by ste v ňom len málo rysov jeho talianskych predkov. Za tie roky sa vytratili a nezostalo z nich nič len tradícia mena a hrdý erb starobylého rodu. Napriek tomu už pri prvom pohľade, ak sa teda nesnaží vyhnúť pozornosti, človek spozná, že má oproti sebe niekoho z vyšších rebríčkov hierarchie. A sám Niccolo sa ochotne snaží tento zjav podporovať všetkými možnými prostriedkami.
   Oproti svojim priateľom je relatívne nízky, výškou ho predčí nejedna dáma, čo sa však snaží kompenzovať váhou, postavou a najmä vlastnou povesťou, ktorá by ho mala predchádzať – tento sen však snom aj zostal, pretože nikdy neurobil jediné gesto, aby si jeho meno vyslúžilo väčší ohlas v spoločnosti. Ešte jeho otec mal čierne vlasy pravého Taliana, avšak on zdedil svetlohnedé vlasy po matke spolu so zelenými očami intenzívne sledujúcimi všetko okolo seba akoby im nemohlo nič ujsť. A po nej rovnako zdedil aj okrúhlu tvár len jemne obrastenú strniskom, ktoré z mladíckej tváre robí tvár cudzinca s veľkým nosom bledého ako smrť, pretože i keď na slnku trávi veľa času, nikdy nestmavol a naďalej si jeho telo udržiavalo svetlé odtiene.
   Čo sa týka jeho obliekania, Niccolo dával vždy prednosť jemným (a veľmi drahým) látkam, ktoré obchodníci dovážali až z ďalekej Florencie alebo Lucci, avšak po tom, ako prišiel v podstate o všetko, musel sa naučiť uspokojiť s lacnejším oblečením, ktoré ho škriabe snáď na každom kúsku tela, no nikdy by ho nevymenil, pretože sa v ňom hýbe omnoho lepšie ako v typickom oblečení aristokracie. Dáva ale prednosť tmavším a nenápadnejším farbám. Jeden z posledných dôkazov jeho pôvodného postavenia nosí na pravom prsteníku. Ide o vzorovaný prsteň zo zlata s ornamentmi maltézskeho kríža, ktorý má vo svojom strede malý rubín a zopár ďalších drahých kameňov. Z toho čo o ňom vie, patril rodine Barozziovcov už dlhé generácie a je jedinou vecou, ktorá Niccolovi zostala.
   Niccolo o sebe často a veľmi rád hovorí, že je komplikovaným mužom a že spoznať ho skutočne sa ešte nikomu nepodarilo. Našťastie preňho, neuvedomuje si, že v skutočnosti je i na svoj pôvod a postavenie veľmi prostým mladým mužom, ktorého rýchlo prečíta každý hlupák. Ako už bolo spomínané, je typickým predstaviteľom svojej spoločenskej vrstvy a charakteru sa to týka ešte viac ako vzhľadu. Snáď ako prvú treba spomenúť jeho aroganciu vychádzajúcu z konzervatívnych názorov každého aristokrata, že šľachta má právo vládnuť nad zemou i všetkými jej obyvateľmi a  oní sú tu nato, aby im slúžili. Posledné skúsenosti ho však naučili byť opatrnejším, a tak si už dáva väčší pozor na všetko – čo rozpráva, čo robí alebo s kým to robí. Ak to nie je potrebné, snaží sa nebyť excentrickým pupkom sveta, na ktorého musí byť stiahnutá všetka pozornosť, ale napriek tomu sa aj on nikdy pošmykne. Rozvaha totiž nikdy nebola jeho silnou stránkou, a preto si ho problémy akoby vyhľadávali, nezáležiac na tom, či je reč iba o pouličných bitkách alebo následnom úteku pred mestskými strážami. Nikdy sa však nezľakol, pretože tam, kde je málo rozvahy, je uňho veľa odvahy a veru sa nezľakne len tak niečoho. Pokojne by skočil do hlbokej studne nevediac, čo je na konci a či už to človek považuje za hlúposť alebo skutočnú kuráž je už len na ňom, ale čo by jeden neurobil, aby si zachránil život? Ten preňho znamená všetko a ak je v niečom skutočne rozhodný (a že je tu kopa takých vecí!), tak potom je to práve jeho existencia, ktorú sa paradoxne nesnaží ohrozovať. Možno preto vie byť na seba rovnakou mierou tvrdý ako aj benevolentný a ľahkovážny. Niccolo je taktiež veľmi tvrdohlavý. Má svoju hlavu a určite nehrozí, aby nebodaj vypočul niekoho radu alebo názor a riadil sa podľa neho. Kdeže! Jeho uši sú väčšinou zapchaté a nepočuje nič, čo sa výsostne netýka toho, čo sa mu páči. To, že ho práve tento spôsob mohol dostať do problémov, je preňho už vedľajšie, koniec koncov, nikdy by nepriznal, že sa mýlil – na to je až príliš hrdý. Ak by ste čakali, že šľachtici budú do posledného jedinca veľmi múdri a inteligentní ľudia, žiaľ, pán Barozzi vás sklame na plnej čiare. Nie je to žiadny mysliteľ ani mudrc a páli mu to dosť pomaly a hoci má reflexy rýchle ako šíp, vyskytnú sa aj situácie, kedy potrebuje dlhšiu chvíľku na pochopenie toho, čo sa práve stalo alebo povedalo a v skutočne zúfalých situáciách mu zase musia ľudia pomôcť dopracovať sa k pochopeniu, pretože na svojich silách pohorel. Posledná vec, ktorú nutno spomenúť, je fakt, že sa zmenil. Už to nie je ten excentrický namyslenec, akým býval kedysi...teda...už takým nie je aspoň úplne. Napríklad jeho sebectvo, kedy sa pokladal za stred celého sveta, sa zmiernilo a je už schopný vnímať aj druhých, dokáže pochopiť ich potreby, zaujíma sa o ich charakter a túžby, a preto je mnohokrát prekvapený tým, akí ľudia dokážu byť.

7. Životopis

  Barroziovcov patrili medzi ostatnými rímskymi rodmi vždy medzi tie najstaršie a najviac vážené. Hovorilo sa, že rodostrom ich predkov siahal až do čias veľkej Rímskej ríše, kde ako aristokrati podporovali cisárov alebo ich naopak pomáhali zavraždiť. Čo je na tom pravdy, ťažko povedať. Ako však plynuli storočia, ich význam postupne upadal, strácali na moci i bohatstve, až jeden z nich, Giovanni de Barozzi nemal na výber a aby uživil seba i svoju rodinu a uchoval dobrú povesť svojho rodu, musel odísť z Večného mesta niekde, kde ich skoro nikto nepozná. Tak skončili v barbarských krajoch Uhorského kráľovstva. Usadil sa v meste Ostrihom a pomocou rôznych skratiek sa mu napokon podarilo získať aspoň základný politický kapitál, vďaka ktorému rodina prežila i keď tu už nebol. No ešte predtým si za manželku vzal dcéru bohatého obchodníka a tá mu porodila hneď niekoľko detí z nich Niccolo bol najstarší. On mal zdediť celý ten drobný, veľmi pomaly sa rozširujúci majetok s rozpadnutým hradom kdesi na vidieku, a preto sa mu (rovnako ako aj ostatným súrodencom) dostalo toho najlepšieho vzdelania. Učili ho rakúski i talianski učitelia a boli by odviedli dobrú prácu, keby Niccolo mal o štúdiá záujem – čo nemal. Odmietal sa učiť, odmietal ísť aspoň do služby robiť páža nejakému rytierovi, aby neskôr sám bol naňho pasovaný. Nerobil nič, čím by zaistil rodinnú budúcnosť...snáď otcovi robil česť iba pri svojich vychýrených loveckých honoch, v ktorých sa neštítil poraziť aj bohatších a mocnejších od seba len preto, lebo mohol. Urobil si tým dobré i zlé meno, ale žiadna, na ktoré by sa spomínalo dlhšie ako dva dni. A keď jeho otec zomrel? Potom všetko išlo dolu vodou. Dlhy a výdavky padali Niccolovi na hlavu, nezvládal ich splácať a sotva si v nich udržiaval prehľad, a tak si v zúfalom počine zachrániť aspoň niečo najal bandu zlodejov, zbehlých vo svojom obore a známych svojou bezcitnosťou, aby preňho prepadávali obchodné vozy a posielali mu polovicu koristi. Nanešťastie, tento spôsob ho rýchlo zradil. Kráľ mu skonfiškoval majetok a bol naňho vydaný zatykač. Aby sa Niccolo vyhol možnej poprave (pretože pri jednom prepade bol zavraždený dôležitý kráľovský úradník), utiekol tak ďaleko, ako len mohol. A osud jeho nohy napokon doviedol až na Britské ostrovy – do dŕžavy na konci sveta. Do Ingwirth Holdu.
 

8. Schopnosti

   Niccolo nevyniká vo veľa veciach, ale keď sa už nájdu, stojí to za to. Je napríklad dobrý v jazykoch a ovláda ich niekoľko, čo ho v Uhorsku robilo vzdelanejším než väčšinu šľachty, ale napriek tomu nikdy neprejavoval o štúdiá záujem. Nebavilo ho to a mal omnoho lepšie druhy zábavy na trénovanie a vykonávanie. Medzi ne napríklad patril lov – sám zvykol, keď to okolnosti dovolili, usporiadať veľký hon, v ktorom mohol predviesť svoje bojové schopnosti. Excelentní rakúski učitelia ho naučili bojovať s mečom, oštepom a dokonca aj s lukom. Otec si dal totiž záležať, aby jeho synovia boli poriadnymi chlapmi, čo sa neboja zašpiniť si ruky. Preto Niccolo rieši všetko na rovinu a z toho dôvodu nikdy neporozumel intrigám a bojom o moc, ktorá je síce skvelá a otvára všetky dvere, ale on po nej nikdy netúžil, pretože videl jej nebezpečenstvá i z nej plynúce zodpovednosti – a hlavne tým sa rád vyhýbal. A v konečnom dôsledku by s ňou nevedel ani narábať.

9. Ostatní

Faceclaim: Taron Egerton




 
10. E-mail: edkomajer@gmail.com

Žádné komentáře:

Okomentovat